Aj novorodeniatko rozumie úsmevu
Tak si konečne tu, Tomi. Čakaný, vytúžený. Náš. Deň tvojho príchodu na svet bol taký zaujímavý. 4.8. o 22:00 hod. mala tvoja mamka pôrodné bolesti. Tvoj ocko jej masíroval chrbát celú noc. Nijako jej však nebolo dobre a tak celú noc prechodila. A ráno, ešte o 10:00 volala tvojej babine, či sú to už pôrodné bolesti. A babina na to tvojej mamke: Veď ty už čoskoro rodíš!Rýchlo volajte sanitku!A tak tvoj ocko volal. Bolo 10:30.Ocko ostal veľmi smutný stáť pred blokom, lebo do sanitky ho nepustili.Mamka sa zatiaľ rútila veľkou rýchlosťou do pôrodnice. Iste aj to trmácanie v sanitke urýchlilo tvoje narodenie.Bolesti boli čoraz nástojčivejšie a mamka prosila Boha, aby jej pomohol.Medzitým jej sestrička oznámila že má návštevu - tvojho ocka.Doniesol jej niečo zjesť, pretože od rána nič nejedla.Keď ju však druhá sestrička zbadala, kričala na ňu, aby sa vrátila na vyšetrovňu, že takto nemôže pobehovať po chodbe.A tak jej ešte spravili test, či je všetko v poriadku.Klistír jej však už nestihli dať, pretože ty si bol rýchlejší.Pamätá si, že prosila sestričky, aby jej pomohli. A ony jej aj pomohli, hlavne jedna z nich - a to jazykom. Že ona už dnes štvrtýkrát opakuje: nadýchnuť sa, zadržať dych, vydýchnuť a tlačiť. Lenže ona dnes rodí prvýkrát - pomyslela si. Nič to, na 3 tlaky ťa porodila.Bol to krásny pôrod - veď aj to počasie vám prialo.Slniečko hrialo a jej bolo tak krásne.Bol 5.august, 12:45. Prvé, čo sa spýtala bolo, či si v poriadku. Všetko bolo Ok, pretože najlepšiu sestričku si obcikal hneď po narodení. Mamka ťa potom nevidela 10 hodín,priniesli ťa o 23:00, aby si sa napapkal mliečka.Mliečko ešte nebolo, ale nad ránom si sa mohol spokojne napapkať.A očividne si bol aj spokojnejší.Už ťa potom nechali pri mamke - bola tam malá postieľka hneď vedľa jej obrovitánskej.No ale naj naj naj na tom všetkom bolo, že ocko šiel kúpiť niečo zjesť do bufetu a medzitým si sa narodil. Takže mu hneď ukázali aj synčeka. Poslal mamke krásnu kyticu. Keď ťa doniesli do postieľky, bol si taký maličký.Tvoje rúčky, nožičky, boli také útle. A hlavička - ako dlaň. Bol si taký krehučký, bezbranný, odkázaný na mamku, na ocka a na lásku všetkých ostatných. Prvé dni boli dosť ťažké, prebúdzali sa v tvojej mamke materinské city a ona sa im len ťažko dokázala ubrániť. Nespala ani minútu, nezažmúrila ani oka. Sledovala každé tvoje vzdychnutie, každé gesto, každý pohyb. Život v pôrodnici prebiehal dosť rýchlo - ráno vizita,raňajky, návštevy, obed,návštevy,večera.Tvoja mamka sa nemohla dočkať prvej návštevy. Boli tam všetci: ocko, babina,dedko, krsny.Všetci boli na teba zvedaví.A všetci sa z teba radovali. Bolo to úžasné! Zo začiatku bola tvoja mamka dosť nemotorná, nevedela, ako ťa držať, ako ťa prebaliť. No postupne do všetkého prišla. No jednej noci sa neubránila slzám dojatia, keď ťa prebaľovala a ty si ležal na perinke celkom nepohnute, s rúčkami natiahnutými pozdlž telíčka. Bol si taký zlatučký.A spal si ďalej, bez plaču. No najviac sa nemohla dočkať chvíle, kedy už pôjdete konečne domov. Doma je doma. Teraz keď máš už 6 týždňov, na všetko zabudla.na bolesť, plač, obavy.Pomáha jej v tom tvoja láska a hlavne tvoj úsmev - krásny, nevinný, ktorým obdarúvaš celú rodinu každodenne.Najprv to bol len mimický úsmev, ktorý si si ani neuvedomoval, no práve 8. septembra to bol tvoj 1. vedomý úsmev. Teraz len v skratke opíšem detaily tvojho života počas prvých 3 mesiacov: - vždy si plakal v noci pri prebaľovaní, no v noci zo 14. na 15. september si sa ani neprebudil. to bol úspech. mamka ťa nakŕmila a spal si ďalej, - na druhý deň si začal reagovať na mamkine a ockove výrazy tváre.Zistili, že ťa tešia rôzne grimasy.v ten istý deň ťa čakala kontrola po 6-ich týždňoch /nôžky/ - rentgen, ultrazvuk a ortopéd - všetko bolo v poriadku, - 18. septembra si sa sám otočil z chrbátika na bok.To bolo ale radosti!A presne od tohoto dňa ti už netreba podopierať hlavičku, držíš ju pekne pevne. v tom čase si ešte dosť plakal, niekedy si možno už aj zabudol prečo.No raz ťa nechali trochu samého na posteli a ty si sa chcel pustiť do plaču - ústočká si mal už pripravené, skrútené do plaču, no keď sa objavili rodičia, vôbec si ani nezačal plakať, - začínajú ti rásť nové vlásky, prvé postupne vypadávajú, - krsny ti kúpil nočník - zeleného hrocha - je to krásny darček. Veľmi sa ti tento hroch zapáčil a dúfajme, že sa ho naučíš čoskoro aj používať, - od narodenia ti mamka spievala pieseň:"Rozvíjej se poupátko.....". Ty si na ňu nereagoval, až 25. septembra si sa usmial a na druhý deň si sa usmial aj na krsneho. Zapáčil sa ti domček, ktorý máme vyvesený v kuchyni nad kalendárom.Každý raz, čo sme vošli s tebou do kuchyne, tvoje očká hľadajú len domček. O 3 dni neskôr si začínaš cmúľať rúčku - celú si ju vopcháš do úst. Odvtedy viem, že keď si dáš rúčku do úst, si hladný alebo ťa bolia ďasná.
4. októbra ťa ocko držal v náručí a pozerali ste sa do zrkadla. Dovtedy si veľmi nevnímalsvoj obraz v zrkadle, no v ten deň si pozeral priamo na seba. Ešte trochu neveriacky, začudovane, ale predsa.
Nerád sa obliekaš,no keď ťa prebaľujem, od radosti si celý bez seba - usmievaš sa a gagotáš - páči sa ti to.
Začínaš sa usmievať, keď niečo nové vymyslíme, napríklad máš rád keď ti bozkám rúčku. je ti to asi príjemné.Zečínaš aj rozmýšľať a uvedomovať si, načo máš rúčky. Veľmi sa mi páčilo, keď si si posúval cumlík z úst a do úst naspeť -tak si sa hral. Začínaš aj bľabotať. Doteraz si len plačkal a usmieval sa, no od 24. októbra už bľabotkáš.
Rúčky máš už veľmi šikovné, vieš ich už používať, napríklad si sám vybrať cumlík z úst. Práve keď máš 3 mesiace, obzeráš si rúčky - čakali sme na to dlho - a predsa to prišlo. Najprv len pestičku a postupne dlane. Najočividnejšie to bolo 10 .novembra - pozrel si sa do zrkadla, zbadal si si rúčku, obzeral si si ju a potom si sa usmial - bol si zlatučký.
Láskou dieťatko nemožno rozmaznať
Stáva sa z teba beťár, Tomík. Naučil si sa nám vyplazovať jazýček, a to najme vtedy, keď ti je dobre. Pri prebaľovaní, keď ti niečo chutí alebo ťa bozkávame na bruško-vtedy sa ideš popučiť. Ale to je celkom milé - to vyplazovanie. A na čielku máš letokruh z nových vláskov. Babka tomu hovorí hviezdička . Je to také rozkošné. Snažíš sa chytiť rôzne predmety, najprv len pokusne, náhodne.Tými drobnými prstíkmi. Od 3 mesiacov ťa otravujú zúbky - veľa sliniš a celú rúčku skoro zješ. Je to pre teba určite veľmi otravné, bolestné. Ešte k tým tvojim zlatým rúčkam- keď ťa prebaľujem, hráš sa takto: rúčku si dáš v pesť, napneš ju a obzeráš si ju - si podarený.Alebo - pozrel si do zrkadla a chcel si pohladkať svoj odraz, obzrel si si rúčku a chcel si ju ukázať tomu odrazu.
Ocko ťa volá ľaľka.Začínaš čoraz viac gagotať a čo je zaujímavé, také malé drobčo a už sa staviaš iba na nôžky. Chytíme ti rúčky,ty automaticky sa uchytíš, dvihneš sa a rovno na nôžky. Ešte sa potácaš, nemáš ešte takú silu v nich. Objavuješ nám tváre, hlavne nosy a ústa - to je tvoje. Každý, kto ťa berie na ruky, má z toho radosť. No a postupne už chytáš všetko do rúk a smeješ sa nahlas /doteraz si sa len usmieval/. Hlavne vtedy, keď si nahý a my ti bozkávame pupček.Pritom objavuješ naše vlasy,chytíš ich a nechceš pustiť.Si skrátka beťár.Ale s ockom začínate už cvičiť: on mi to už skôr hovoril, ale ja som tomu nechcela uveriť, až keď som to sama neskúsila - podala som ti ruky, ty si sa chytil a postavil si sa na nôžky. Z lásky by sme ťa zjedli. A došli sme až k tvojim a našim prvým Vianociam. sviatkovali sme aj u babky, aj doma.Darčeky sme si nechali na Štedrý deň nerozbalené, že si ich rozbalíme až potom keď sa vrátime od babky.Aby sme mali ešte prekvapenie. Stromček kúpil ocko a dlho do noci ho sám ozdoboval. Bol nádherný. A čo bolo pod ním? Pre teba stolička na papanie, vláčik od krsneho, a pavúk na lezenie a chodenie od babky a dedka.A ešte k tomu domáce oblečko modré s vláčikom. Takže Ježižko bol bohatý. Veď to boli tvoje a naše prvé Vianoce. Tesne po vianociach sa sám postavíš., musíš sa ale ešte držať niečoho. Začínaš gagotkať: gi, ga, gch........